let životom

Konečne som nazbierala odvahu znova písať.. Vždy ma to bavilo.. Určitú dobu som bola tak presiaknutá emóciami a natoľko motivovaná životnými oklnosťami, že som začala s písanám jedného blogu. Písala som, keď som bola šťastná ale možno aj vtedy, keď som si už nevedela dať rady. Spätne som sa hanbila za to, čo som popísala a dúfala len, že si to nikto známy neprečíta..

teraz ale hovorím no a..

To čo som vtedy napísala som myslela vážne, bolo to mojou súčasťou.. Taktiež to čo budem písavať teraz bude neodeliteľnou zložkou môjho "JA".

Lepší a výstižnejší úvod ma skotočne nenapadol..

Zvlášten koľko človeku trvá kým zistí kým je a čo od života chce.. Nikdy som si nemyslela, že tá cesta bude až tak dlhá a bolestivá.. a nielen pre mňa ale aj pre tých, ktorí po nej krátko alebo aj dlhšie so mnou kráčali.. Život je beh na dlhé trate s možnými odbočkami, kedy sa človek musí rozhodnúť... a často nerozhoduje len za seba.. Je to neustály boj medzi rozumom a citmi, medzi vášňou a pokojom, slzami a úsmevom..

Doležité je však ísť ĎALEJ..

Ja som stála.. obzerala sa.. občas som sa dokonca vrátila.. veĺa krásnych vecí veky ničila a potom ich chcela späť.. Všetko to zlé ma mrzelo.. celé veky som sa zožierala.. myslela som, že pomáham seba aj iným.. opak bol pravdou.. trpké skúsenosti, ktoré ľutujem..

...ale som aj vďačná.. mala som šťastie na ľudí.. vždy prišiel niekto, kto mi ukazoval správnu cestu životom.. niekto, kto prežiaroval môj život a dodával mi chýbajúcu energiu.. niekto, kto mi povedal: "Hej robíš chybu, takto to ďalej nejde.." Hnevala som sa, že nie je podľa môjho.. Zúrila, že ľudia ma nechápu, že nevidia moju snahu a že nezvládajú základnú ľudskú zručnosť - čítať moje "veľavážené myšlienky". Ako bolo možné, že neboli pokojní, keď som im skákala po hlave, keď som sa im miešala do života?! Čo ich rozčulovalo na tom, že som menila názory, nálady a svoje vlastné slová každý týždeň, deň dokonca hodinu?

Ach.. NO, som prípad.. Ale aspoň som už pochopila.. Teda stále chápem viac a viac a nech už je tento prípevok naozaj tým, čím som aj chcela aby bol.....

uzatvorením jednej kapitoly môjho života.. Pretože na to, aby začalo niečo nové a krásne je nevyhnutne nutné, aby skončilo to staré.. teraz ma už len napadá jedna skvelá veta, ktorá je taká jednoduchá a predsa na druhej strane tak ťažko pochopiteľná:

ŽI A NECHAJ ŽIŤ!

... a hlavne nájdi na to prvé dosť odvahy.. skúsim :-)