let životom

Niekedy som bola zmätená, pretože som to tak chcela.. vyžívala som sa v negativizme.. možno preto, aby som sa potom lepšie dokázala tešiť z toho pekného..

teraz v tom negativizme som..

nedokážem byť šťastná.. Vždy som verila v určité "veci".. ale aj tú vieru som už dávno stratila.. žijem zo dňa na deň bez hlbšieho zmyslu.. vychutnávam si občasné radosti, ktoré by iným pripadali veľké.. mne nie.. už si ich nevážim..

Stále ale niekede v diaľke vidím zakvitnutú záhradu.. ponáhľam sa k nej, i keď stále padám z nôh.. snažím sa postaviť a so vztýčenou hlavou  a úsmevom na tvári pochodovať k svojmu cieľu.. k tomu krásnemu.. až kým mi "dospelí" nepodkopnú nohy a nestrelia facku so slovami, aby som sa spamätala!

"ŽIVOŤ už predsa dlho nie je tým čo býval.. hej, kedysi sme všetci žili v nádhených záhradách posiatymi kvetmi.. ale tie časi sú už dávno preč... ľudia svojou krutosťou, aroganciou a nenávisťou premenili svet na jednu veľkú púšť.. To čo som videla bola len úbohá fatamorgána, nerealistická predstava niečoho, čo by mohlo byť nádherné ale nie je reálne..

... tak mi tvrdia tí "dospelí realisti"..

NIE!!! S tým sa nikdy nezmierim.. nedovolím im to.. Hej vonku je zamračené.. hej, ľudia chodia so sachmúrenými tvárami. Hej, každý má milión problémov.. ale kvôli TOMUTO náš svet nebol stvorený.. Toto si myslím ja!!!

Záhrada môže kvitnúť všade, kde jej dovolíme zakvitnúť. Najväčšou odvahou je uveriť tomu a snažiť sa o to!

Za každým mrakom sa skrýva slnko. Ak je však zamračené, my plačeme , že slnka niet.. Keď svieti slnko, plačeme zase kvôli tomu, že onedlho bude zase preč.

TERAZ TU ALE JE!!! a ja sa na neho pozerám ako vystrkuje svoje lúče pomedzi listy v trnavskom parku ležiac na lavičke.. a on mi ráta moje pehy.

... zasadím si jedne kvietok.. a potom druhý.. budem sa o ne starať so všetkou láskou..

..a raz mi / nám zakvitne celá púšť a všade bude nádherná záhrada! :-)